ARMÁDA SPÁSY

728b683a3818b772aa104ed49841d459

William Booth

 

 

William Booth, ktorý sa stal zakladateľom Armády spásy, sa narodil v roku 1829 na predmestí anglického Nottinghame v rodine skrachovaného staviteľa. Jeho detstvo nebolo veľmi veselé, pretože jeho rodina živorila na hranici chudoby. V 13 rokoch odišiel na vyučenie do záložne v Nottinghamských chudobných štvrtiach. Za krátky čas po jeho odchode do učenia mu zomrel otec a William, začal v tejto ťažkej životnej situácii navštevovať miestnu metodistickú cirkev. Tu najskôr došlo k jeho obráteniu, čo je termín označujúci vnútorné prijatie Krista za svojho osobného spasiteľa. Už od mlada mal záujem o chudobných a neveriacich ľudí. V 17 rokoch sa stal jeho vzorom americký kazateľ John Caughey, ktorý navštívil mesto Nottingham v rámci svojej anglickej misie v roku 1846.

 caugheyj

John Caughey

 

Jeho metódy evanjelizácie vyskúšal William so skupinou priateľov, spevom piesní a spontánne prenesenými prejavmi sa snažili v uliciach Nottinghamských chudobných štvrtí prilákať ľudí do metodistických modlitební. Vytvárali zoznamy ľudí, ktorých potom chodili navštevovať do ich domov. Po porade so svojim pastorom sa William nechal v roku 1847 zaregistrovať ako laický kazateľ wesleyánskej metodistickej cirkvi. V tejto dobe ukončil učňovské roky a odišiel za prácou do Londýna. V Londýne sa pripojil k walworthskému metodistickému zboru, a tak mohol ďalej pokračovať v činnosti miestneho kazateľa. William si začal uvedomovať, že poslucháčom jeho kázaní chýba správny prebudenecký zápal. V metodistickej cirkvi prebiehal boj medzi dvoma skupinami, usadlejším prevažne tvoreným zo zámožnejších mestských kruhov, a skupinou reformátorov požadujúcich návrat k evanjelizačnému smeru zakladateľa Johna Wesleyho.

 john-wesley

John Wesley

Spory medzi dvomi krídlami vyvrcholili rozkolom v roku 1850 a William sa prostredníctvom svojich priateľov ocitol v tábore reformátorov. Energický mladík William sa veľmi zaľúbil bohatému priemyselníkovi Edwardovi Rabbitsovi a ten ho priviedol do novo založenej reformnej metodistickej denominácie nazvanej New Connexion. Booth sa na jednom z Rabbitsových čajových chvíľok zoznámil s rovnako starou Catherine Mumfordovou, dcérou výrobcu kočiarov. Zistili, že majú podobné názory na evanjelizačné hnutie a sú obdivovateľmi myšlienok amerického prebudeneckého teológa Charlese Finneyho a tiež zarytými odporcami alkoholu. Catherine dokonca pôsobila v protialkoholickej lige mládeže od svojich 12 rokov. Naviazali spolu dôverné priateľstvo, ktoré v niekoľkých rokoch viedlo až k zasnúbeniu a v roku 1855 bolo potvrdené svadbou. Edward Rabbits povzbudil Williama v roku. 1852 k opusteniu práce v záložni a k tomu, aby sa venoval kázaniu na plný úväzok.

OnwardChristianSoldiers_img2Catherine Booth

Po krátkom období hľadania najviac vyhovujúcej cirkvi a návrate v r. 1854 do New Connexion sa tu stal kazateľom. Ako evanjelista putujúci z miesta na miesto bol veľmi úspešný, ale práve to viedlo ku sporom s nadriadenými, ktorí chceli, aby sa usadil a venoval sa pastoračnej práci iba v jednej farnosti. Kompromis s nadriadenými však nebol nájdený, a tak sa v r. 1861 Boothový definitívne rozišli s New Connexion a ocitli sa na voľnej nohe. Svoje poslanie našiel William v najchudobnejšej časti Londýna, East End. Nepriateľskému publiku, ktoré väčšinou tvorili zločinci, pijaci a prostitútky, kázal pod šírym

nebom alebo vo veľkom stane, ktorý mu zaistili jeho priaznivci. Catherine medzitým finančne zaisťovala rodinu tím, že pre bohaté dámy zo západného Londýna začala organizovať kázania. Jej kazateľská činnosť vyplynula z ťažkej finančnej situácie, súčasne bola veľkou zástankyňou ženského kazateľstva a obdivovateľkou americkej evanjelistki Pheobe Palmerovej. Tieto jej myšlienky pomohli zaistiť ženám v AS rovné miesto s muži. Veľa ľudí, ktorých William svojim kázaním obrátil k viere, mu chcelo pomáhať v jeho práci. Vytvoril z nich teda zbory a posielal ich do ulíc. Obdivovateľov a podporovateľov stále pribúdalo, a tak svoju evanjelizačnú prácu organizačne zaštítil. V r. 1865 založil tzv. Kresťanskú misiu na dvoch základoch, a to na anglickom metodizme s jeho pevnou organizáciou a dôrazom na osobnú disciplínu a na razantných evanjelizačných metódach amerických prebudencov. Postupom času sa stala táto organizácia centralisticky riadenou Boothom, ktorý ju z pozície vrchného intendanta riadil autokraticky. Misia sa úspešne rozrastala a skoro jej pôsobnosť prekročila nie len hranice East Endu ale aj Londýna. Začala disponovať značnými financiami, z väčšiny stále od podporovateľov. Zriadila v Londýne vývarovňu pre chudobných a začala vydávať aj vlastní časopis.

Vznik názvu Armáda spásy:

V roku 1877 sa na plagátoch začalo písať Armáda haleluja a názov bol zmenený vo výročnej správe z roku 1878 na Kresťanská misia armádou dobrovoľníkov.. Booth zmenil teda slovo dobrovoľníkov na slovo spásy. Od tohoto úkonu sa začínajú písať dejiny Armády spásy. V roku 1878 dospel Booth so svojimi najbližšími spolupracovníkmi k názoru, že ich evanjelizační zámer naplní najlepšie organizácia, ktorá bude riadená vo vojenskom štýle. Zmenili teda meno na Salvation Army a z najvyššieho intendanta Bootha

sa stal vrchný veliteľ – generál s oficiálnym titulom generálni superintendent Kresťanskej misie. Modelom pro AS bola hlavne britská armáda; prevzali systém, hodnosti a zavedené podobné uniformy. Učenie AS vychádzajúce z metodizmu Booth zhrnul do doktríny s jedenástimi článkami a neskôr vznikol dokument nazývaný Vojenské artikuly, ktorý spolu s doktrínou nový členovia pri príchode podpisovali.. Pôvodne išlo iba o cirkevné hnutie. S postupom času členovia Armády spásy zistili, že kresťanstvo má tiež sociálne dôsledky. Na londýnskych uliciach žilo veľké množstvo bezdomovcov. W. Booth so svojimi spolupracovníkmi sa rozhodli pre nich niečo vykonať a zmeniť ich život. Z ich iniciatívy v roku 1888 bola zriadená prvá ubytovňa Armády spásy pre bezdomovcov. Po rozšírení svojho pôsobenia na celom území Veľkej Británie sa

skoro začala činnosť AS šíriť do celého sveta. V roku 1879 začala pôsobiť Armáda spásy v USA, o rok neskôr v Austrálii a neskôr sa rozšírila do kontinentálnej Európy a britských kolónii hlavne do Indie. Do tridsiatich rokov riadil generál Booth z Londýna svetovú organizáciu, ktorá mala vlastný bankový aj poisťovací ústav. Pred svojou smrťou v r. 1912 odovzdall William Booth velenie AS svojmu synovi Bramwellovi, ktorý sa na otcovej práci podieľal už od chlapčenských rokov.

Bramwell

Bramwell Booth

Pôvodná myšlienka bola taká, že každý generál si sám vyberie vhodného nástupcu. Ale už tretí generál Edward Higgins bol zvolený koncilom najvyšších dôstojníkov AS, ktorý bol zároveň oprávnený generála odvolať.

Počiatkom roku 1878 existovalo 30 kazateľských staníc a 36 evanjelistov, v roku 1879 už 130 zborov a 200 dôstojníkov a za ďalšie štyri roky bolo zborov 519 a 1469 dôstojníkov. Dnes pracuje Armáda spásy v 127 zemiach sveta a hovorí vo viac ako 160 jazykoch. Má viac ako 1,5 milióna členov skoro v 28 tisícich zariadeniach. Medzi tieto zariadenia patria ubytovne pro bezdomovcov, detské domovy, domovy pro seniorov, nemocnice, školy a i.

 

Štruktúra Armády spásy

Medzinárodné ústredie Armády spásy sídli v Londýne. Pôsobí tam generál, ktorý velí celej organizácii. V súčasnej dobe ním je André Cox, ktorý bol zvolený v roku 2013.

 1106

André Cox

Komisár André Cox, dôstojník Armády spásy švajčiarskeho pôvodu bol zvolený 20. generálom kresťanskej cirkvi a charitatívnej organizácie. Voľba sa konala pri zasadaní Najvyššej rady za prítomnosti 117 vyšších dôstojníkov Armády spásy z celého sveta, ktorí sa zišli k posvätnej úlohe – zvolenie medzinárodného vodcu. Generál Cox slúži spolu zo svojou manželkou, komisárkou Silviou Cox, ktorá je svetovou prezidentkou služby ženám. Generál a komisárka Cox povedú spoločne cirkev Armáda spásy na celom svete, ku ktorej patrí viac ako 1,5 miliónov salutistov. Narodil sa v Harare v Zimbabwe otcovi Angličanovi a matke Švajčiarke. Detstvo prežil v Zimbabwe a v Spojenom kráľovstve. Potom odišiel do Švajčiarska, kde spoznal svoju budúcu manželku a kde sa neskôr začali vzdelávať, aby sa stali dôstojníkmi Armády spásy. V roku 1979 boli ustanovení na svoje prvé miesto určenia. 59 ročný generál má rozsiahle skúsenosti zo služby v Armáde spásy v rôznych častiach sveta. Na začiatku slúžil vo Švajčiarsku a v Zimbabwe, v poslednej dobe zastával funkciu územného veliteľa na území Južná Afrika, ďalej na území Fínsko a Estónsko, na území Spojené kráľovstvo a Írska republika. Vo februári 2013 bol ustanovený náčelníkom štábu – druhým najvyšším veliteľom v medzinárodnej Armáde spásy. Po oznámení že bol zvolený 20. generálom Armády spásy, povedal nový medzinárodný vodca viac ako desaťtisícom ľudí, ktorí prostredníctvom internetu celú udalosť sledovali, že je Bohu vďačný, ale že si zároveň uvedomuje, aká „nesmierna úloha bola vložená na naše ramená“. Potom pokračoval: „Modlím sa za to, aby bola Armáda spásy známa tím, že presadzuje vo svete dobro…aby Armáda spásy presadzovala pozitívne zmeny a premeny v spoločnosti v ktorej slúžime a aby salutisti žili podľa duchovných hodnôt, ktoré hlásame.“    

 Nad činnosťou Armády spásy na Slovensku má patronát Holandsko. Uzemním veliteľom Holandska, Českej republiky a Slovenska je komisár Hans van Vliet.

 7095519145_af9acd1d93_b

 Hans van Vliet

Armáda spásy v SR ma sídlo v Prahe. V jej čele stojí veliaci dôstojník pre Českú republiku a Slovensko v súčasnej dobe, túto funkciu zastáva major Teunis T.Scholtens s manželkou Riou z Holandska. Oblastný vedúci pre Slovensko je kapitán Vitalie Chiriac s manželkou Innou a staršími zborovými dôstojníkmi pre Slovensko sú Josef a Stáňa Knoflíčkovy.